Prietrž, čiže hernia, je viditeľné vyklenutie, ktoré vzniká posunutím tkaniva alebo defektom na svale. Môže vzniknúť kdekoľvek na tele, najčastejšie sa však stretávame s defektom na brušnej stene alebo v slabinách. Slabinová prietrž je u dospelých najčastejším typom prietrže. Táto forma predstavuje až 80 % všetkých prietržových diagnóz. Na vzniku tohto ochorenia sa podieľa fyzická námaha s nečakanou záťažou, pôrod, zápcha alebo chronický kašeľ. V tomto článku sa pozrieme komplexne na príčiny vzniku, liečbu, prevenciu a ďalšie dôležité fakty spojené s týmto ochorením.

V histórii sa prietrž riešila rôznymi spôsobmi, najčastejšie bandážami a antisepsou s následnou operáciou v hlbších vrstvách svalstva. V roku 1882 prišiel taliansky lekár Edoardo Bassini s prelomovou metódou, ktorá bola široko prijatá verejnosťou. Išlo o zošitie okrajov defektov a štrbín brušnej steny. Pri tomto postupe došlo k zániku otvoru prietržovej bránky a vychlípenina bola odstránená a zašitá. Tento postup sa aplikoval dlhé roky až do roku 1945, keď kanadský lekár Shouldice navrhol jeho vylepšenie. Išlo o viacvrstvové plastiky s využitím vlastných tkanív jedinca. Objav bol mimoriadne úspešný na svoju dobu. V roku 1967 francúzski chirurgovia Stoppa a Rives pri operáciách začali vkladať medzi vrstvy brušnej steny sieťky zo syntetického materiálu. Tento postup dokázal posilniť segment steny svojou vlastnou pevnosťou a podnietil väzivo, aby do sieťky vrastalo.

Počas ďalších desaťročí došlo k postupnému prechodu od invazívnej chirurgie k modernej chirurgii. Súčasné aloplastické implantáty predstavujú modernú technológiu s vhodne zvolenou veľkosťou materiálu a ich uložením tesne pred pobrušnicou.

Ide o typ prietrže, ktorý najčastejšie postihuje dospelú populáciu. Viac prípadov je diagnostikovaných u mužov, predovšetkým z dôvodu, že na tomto mieste sú lokalizované cievy a semenovod vedúci do semenníkov. Muži majú z hľadiska vývoja častejšie oslabenú slabinovú oblasť. Pred narodením semenníky rastú v brušnej dutine, až potom zostupujú do mieška. Neskôr sa oblasť uzavrie a zostane iba priechod na semenovod. Pokiaľ toto uzavretie neprebehne ako má, zostanú slabiny oslabené.

U žien sa v oblasti slabín nachádzajú väzy, ktoré pomáhajú udržiavať maternicu, a preto sa pacientky stretávajú skôr s pupočnou alebo s brušnou prietržou. Pri slabinovej prietrži sa stretávame s vakovitým vyklenutím do miest tzv. slabinového kanála, kde je fyziologicky brušná stena oslabená. Veľkosť môže byť od čerešne, slivky až po veľkosť päste a väčšia.

V závislosti od anatómie môžeme prietrže rozdeliť na:

• Nepriame slabinové prietrže

Táto forma vzniká v priebehu života alebo môže byť dokonca vrodená. Prietržný vak tu prestupuje kanálom, kde prechádza semenovodom, a môže dosiahnuť až takú veľkosť, že ovplyvňuje miešok. V tomto prípade nazývame prietrž skrotálnou.

• Priame slabinové prietrže

Vzniká v priebehu života porušením pevnosti brušnej steny s následným prevalením prietržového vaku do oblasti medzi epigastrickými cievami a močovým mechúrom.

Na definovanie, zloženie a lokalizáciu prietrže sa rozlišujú tri samostatné časti tohto útvaru:

• prietržový vak – samostatné vyklenutie pobrušnice,
• prietržová bránka – oslabenie brušnej steny, kadiaľ sa orgány tlačia von,
• prietržový obsah – najčastejšie ide o črevo, vyklenovať sa však môžu okrem pankreasu všetky orgány brušnej dutiny.

Ak sa prietrž diagnostikuje včas, nejde o nebezpečný stav. V prípade odďaľovania liečby môže dôjsť k tzv. priškripnutiu. V tomto prípade nemožno obsah prietrže vrátiť späť do brušnej dutiny, črevo sa stane nepriechodné a hromadí sa v ňom obsah. Pacient pociťuje výraznú bolesť a tento stav si vyžaduje okamžitý lekársky zákrok.

Pacient najčastejšie nahmatá nebolestivú hrčku v slabine, ktorá sa zmenšuje v polohe v ľahu na chrbte. Pri kašli, státí a kýchaní sa spravidla zväčšuje. U pacienta sa stretávame aj s pálením, tlakom alebo miernou bolesťou v slabine po námahe. Pri vyklenutí v oblasti mieška sa môže prejaviť aj opuchom v oblasti semenníkov. Pri miernom prejave je možné prietrž spravidla zatlačiť späť do brušnej dutiny. Pri opakovanom zatláčaní dochádza k rozšíreniu defektu a k zväčšovaniu prietrže s následným priškripnutím. Ide o veľmi vážny stav, keď do uviaznutého tkaniva neprúdi krv a hrozí jej odumretie. Pacient zápasí s výraznou bolesťou, nevoľnosťou, zvracaním a horúčkou. Pokiaľ nedôjde k skorému lekárskemu zásahu (repozícia, operácia) hrozí nekróza obsahu prietrže, keď môže dôjsť až k zápalu pobrušnice.

Vyšetrenie sla­binovej prietrže sa vykonáva najmä pohmatom, v prvej fáze v stoji, potom poležiačky. Toto vyšetrenie patrí k štandardným a spravidla plne dostačujúcim pri diagnostike ochorenia. Pri nejasnostiach je nutné pacienta poslať na niektoré ďalšie zobrazovacie vyšetrenie (so­nografia brušnej steny), to sa sa však vykonáva iba u max. 1 % pacientov.

Jediným efektívnym spôsobom liečby slabinovej prietrže je spravidla chirurgická operácia, ktorá môže byť buď klasická, alebo laparoskopická. Pobyt v nemocnici po zákroku väčšinou nepresiahne 3 dni.

• Klasická operácia

Vykonáva sa rozrezaním tkaniva, zatlačením obsahu prietrže späť do brušnej dutiny a následnou plastikou tkaniva. Tento postup sa spravidla aplikuje pri prietrži menšieho rozsahu, ďalej u žien a detí. V posledných rokoch sa najčastejšie vykonáva tzv. beznapäťová plastika, keď sa do slabinového kanálika vloží sieťka, ktorá spevňuje brušnú stenu. Rekonvalescencia trvá zhruba 6 týždňov.

• Laparoskopická operácia

Ide o miniinvazívny zákrok, ktorý sa vykonáva špeciálnou technológiou niekoľkými malými otvormi v brušnej stene. Podstata operácie zostáva rovnaká, rekonvalescencia je však kratšia. Po zákroku zostávajú iba malé jazvy.

Pokiaľ sa z nejakého dôvodu nedá vykonať chirurgický zákrok, potom je možné využiť tzv. prietržové pásy. Ich problémom je, že neriešia podstatu problému, ale iba bránia ďalšiemu vyklenovaniu prietrže. Len čo sa stav pacienta zlepší je dôležité podstúpiť operáciu.

Aj po správne vykonanom výkone často dochádza k znovuobjaveniu sa prietrže, často na opačnej strane. Recidíva prietrže vzniká nadmernou fyzickou záťažou alebo nedodržaním pokojového režimu pri rekonvalescencii.

Vrodenému oslabeniu slabinového kanála nemožno zabrániť, môžeme však obmedziť nadmerné namáhanie brušných tkanív a riziko rozvoja prietrže znížiť. Nižšie sa pozrieme na niekoľko tipov prevencie vzniku tohto ochorenia:

• optimálna hmotnosť, prevencia vzniku nadváhy,
• pravidelný pohyb,
• posilňovanie brušnej steny vhodnými cvikmi,
• predchádzanie zápchy,
• zdravá strava bohatá na vlákninu,
• dostatočný pitný režim,
• obmedzenie zdvíhania ťažkých vecí,
• obmedzenie vzniku chronického kašľa – nezačínať s fajčením.

Prietrž sama nikdy nezmizne, preto je dôležité pri najmenšom podozrení na rozvoj prietrže konzultovať zdravotný stav s lekárom. Je nevyhnutné mať na pamäti, že čím menšia prietrž bude, tým sa bude lepšie liečiť a nedôjde k jej priškripnutiu.

Prietrž je viditeľné vyklenutie, ktoré vzniká posunutím tkaniva alebo defektom na svale. Môže vzniknúť kdekoľvek na tele, najčastejšie sa však stretávame s defektom na brušnej stene alebo v slabinách. Slabinová prietrž je u dospelých najčastejším typom prietrže. Na vzniku slabinovej prietrže sa podieľa fyzická námaha s nečakanou záťažou, pôrod, zápcha alebo chronický kašeľ. Ide o typ prietrže, ktorý najčastejšie postihuje dospelú populáciu. Viac prípadov je diagnostikovaných u mužov, predovšetkým z dôvodu, že na tomto mieste sú lokalizované cievy a semenovod vedúci do semenníkov. Pacient najčastejšie nahmatá nebolestivú hrčku v slabine, ktorá sa zmenšuje v polohe v ľahu na chrbte. Pri kašli, státí a kýchaní sa spravidla zväčšuje. U pacienta sa stretávame aj s pálením, tlakom alebo miernou bolesťou v slabine po námahe. Vyšetrenie slabinovej prietrže sa vykonáva najmä pohmatom, v prvej fáze v stoji, potom poležiačky. Toto vyšetrenie patrí k štandardným a spravidla plne dostačujúcim pri diagnostike ochorenia. Jediným efektívnym spôsobom liečby slabinovej prietrže je spravidla chirurgická operácia, ktorá môže byť buď klasická alebo laparoskopická. Pri prevencii vzniku prietrže je dôležité udržovať si optimálnu telesnú hmotnosť, vyvarovať sa zdvíhaniu ťažkých predmetov, dodržiavať zdravú životosprávu s pravidelným pohybom a predchádzať zápche a chronickému kašľu.

Prietrž sama nikdy nezmizne, preto je dôležité pri najmenšom podozrení na rozvoj prietrže konzultovať zdravotný stav so svojím lekárom.

Tento článok má iba informačný charakter a neslúži ako náhrada konzultácie s lekárom. V prípade podozrenia na akékoľvek zdravotné problémy (svoje či u svojich detí) sa obráťte na profesionálnu pomoc lekára.